História Šaroviec

Kľúčové slová: regionálne dejiny, projektové vyučovanie, informačno-komunikačné technológie, Šarovce, pamiatky

Abstrakt

Práca sa zaoberá poznávaním regionálnych dejín. Cieľom práce bolo poukázať na možnosti spracovania historických artefaktov pomocou informačno-komunikačných technológií.

Úvodná kapitola sa venuje vysvetleniu pojmu regionálne dejiny a dôležitosti ich zastúpenia vo vyučovaní dejepisu. Spomíname tu prvú zmienku o obci Šarovce, jej históriu a dominanty obce. Druhá kapitola sa venuje miestnemu múzeu, v ktorom je zachytená dávna aj bližšia minulosti života v obci. V tretej kapitole sa venujeme historicky cenným dokumentom, ktoré zachovali obyvatelia obce.       

Pomocou vyučovania dejepisu sa žiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb či skupín a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania.

Obsiahnuté predmety

ISCED 1 – Vlastiveda

ISCED 2 – Geografia, Dejepis

GPS Súradnice: Dedinské múzeum, Kostol reformovanej cirkvi, Pomník obetiam 1. svetovej vojny, Pomník obetiam 2. svetovej vojny, Rímskokatolícky kostol. FOTOALBUM

Obsah

Úvod                                                                                                      

1  Šarovce včera a dnes

     1.1 Prvá zmienka o obci Šarovce

     1.2  Kontinuita historického vývinu a dominanty obce

                       1.2.1 Kaštieľ 

                       1.2.2 Kostoly

                       1.2.3 Mlyn

2  Miestne múzeum v interaktívnej podobe

      2.1 Škola od r. 1 900 dodnes

Záver

Zoznam použitej literatúry

Úvod

      Korene ľudských pokolení vyrastajú do rodokmeňov a ich plodov aj z tých najtenších vlásočníc. Každý kameň, každá hruda má svoju vlastnú minulosť, svoj vlastný čas. Zmysel bytia živým tvorom, ale aj naoko neživým predmetom dáva práve minulý čas. Čas nemilosrdný, ale spravodlivý. Chvíle, ktoré sú zastaveniami v čase, sme schopní postihnúť svojimi zmyslami. Určite sú však aj javy, deje a udalosti, ktoré svojimi zmyslami nedokážeme postihnúť, ale nemôžeme poprieť ich existenciu. Jednou z vlastností, dané človeku i predmetom je pamäť.

   Prítomnosť, ktorú žijeme, kontinuálne nadväzuje na udalosti spred mnohých rokov. Našou povinnosťou je zachytiť ich v pamäti človečenstva s vkladom do budúcnosti ako odkaz pre ďalšie generácie. Pamäť nemožno vymazať, ani ju rozmeniť na drobné. Ten, kto sa snaží pamäť si prispôsobiť tak, aby to vyhovovalo iba jeho osobe, prípadne úzkej skupine, by mal myslieť na to, že všetko: dobré i zlé, sa mu v rovnakej miere a v presne naváženom čase aj vráti. Žijeme vo večne pohyblivom časopriestore, v ktorom máme jedinečnú príležitosť zúčastňovať sa na obohatení ľudskej pamäte svojimi činmi. Tým vlastne zhodnocujeme a obohacujeme aj samých seba.

    Prehľad histórie, ktorú zachytávame v našej práci je svedectvom života, práce, radosti i trápenia ľudí, ktorí tu pred nami žili. Je dôležité, aby mladí ľudia boli oboznámení s minulosťou, aby vedeli porovnať život vtedy a teraz. Aby si vedeli vážiť výdobytky modernej doby, ale aby vedeli aj kam patria, kde a ako žili ich rodičia, starí a prastarí rodičia. Táto práca je výsledkom dlhodobého zhromažďovania historických artefaktov, ktoré budú slúžiť ešte mnohým generáciám.

      Cieľom nášho projektu bolo vytvoriť materiál, ktorý bude slúžiť ako didaktický materiál pri vyučovaní regionálnych dejín.

1 Téma projektu: Šarovce včera a dnes

Máloktorá obec je archeologicky tak dôkladne preskúmaná ako obec Šarovce. Nemé nálezy svedčia o veľmi dávnom a takmer nepretržitom osídlení lokality – bezmennej dediny, ako ju nazval profesor Bohuslav Novotný. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli so žiakmi realizovať projekt, ktorý poslúžil na zozbieranie a systematické spracovanie historického materiálu o obci.

Zhromažďovanie relevantných informácií.

        V tejto fáze sme vytvorili skupiny žiakov, ktorí na základe predložených úloh mali vykonať návštevy v knižnici, múzeu, obecnom úrade, ale aj občanov a zozbierať artefakty týkajúce sa histórie obce. Skupiny mali nasledovné úlohy:

·        najstaršia zmienka o obci                                                                                              

·        historické pamiatky v obci                                                                                         

·        múzeum 

·        história školy

 

1.1    Najstaršia zmienka o obci

Prvá zmienka o obci Šarovce pochádza z roku 1075 zo zakladacej listiny kráľa Gejzu pre benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. V nej sa uvádza, že v hornej časti chotára „Sarou falu“ dostal kláštor veno v rozlohe 4 popluží. Táto listina sa však zachovala iba v nelegálnom doplňovanom odpise z prelomu 13. a 14. storočia.           Prvá vierohodná zmienka o Veľkých Šarovciach je v listine z roku 1245, podľa ktorej tu (vtedy „villa Saró, Sarow“) dostali majetky potomkovia Petra Gureho, zemana z rodiny Sági. V roku 1272 sú už spomínané Sáraiovci, z ktorých neskôr pochádzali Lévaiovci. V chotári Veľkých Šaroviec vznikli Malé Šarovce, písomne doložené v roku 1272 pod názvom Saroy. Boli to stáročia samostatné obce až do ich administratívneho zlúčenia v roku 1943.

Nevýrazné nálezy kamennej štiepanej industrie nevylučujú, že doklady prítomnosti zver sledujúceho lovca a zberača prírodou mu ponúkaných plodov sa spájajú už do staršej doby kamennej (okolo 30 000 r.). Prvá trvalá dedina však vyrástla v mladšej dobe kamennej, v 6. a 5. tisícročí pred Kr. Vtedy tu stáli dlhé veľkorodinné domy s kolovou konštrukciou, so stenami vypletanými prútím a s hlinenou omietkou. Osadníci boli roľníci a chovateľmi domácich zvierat. Do našej zeme zasiali prvé obilné zrno a prví skultúrňovali krajinu. V neskoršej dobe kamennej, okolo roku 3 000 pred Kr. sme zaznamenali v Šarovciach intenzívne osídlenie ľudu s badenskou kultúrou (nazvanou podľa rakúskeho náleziska). Dokladá to množstvo zlomkov keramiky nachádzaných vo vrstvách, prípadne tvoriacich obsah kultúrnych jám.  V niektorých jamách boli ľudské kostry, ale aj kostry domácich zvierat (koza, pes).    

      Obr. 1: Prví roľníci mladšej doby kamennej   

Úrodný kraj nezostal neznámy ani rodom staršej doby bronzovej. Azda najvýraznejšie stopy tu zanechal ľud tzv. maďarovskej kultúry, jednej z najvýznamnejších civilizácií domáceho prostredia tých čias (asi 1 700 – 1 500 pre Kr.). Na počiatku strednej doby bronzovej prispeli k zmenám kultúrneho výrazu cudzie vplyvy z Potisia a z dolného Dunaja. K pamiatkam tých čias patria dve dýky nájdené v kultúrnych jamách. Mladšia doba bronzová (prvá polovica 12 stor. pred Kr.) je spätá s čakanskou kultúrou. Medzi pamiatkami vyniká bohatý súbor keramiky zámerne uložený v jame sídlisku.  Dobu bronzovú v Šarovciach uzatvára velatická kultúra (12.- 11. stor. pre Kr.)         

Obr. 2: Náleziská z doby bronzovej

 

V staršej dobe železnej (od konca 9. do polovice 5. stor. pred Kr.) došlo k dočasnému úbytku osídlenia. Ani vtedy však kataster obce Šarovce nezostal bez života. Po slabších stopách kalenderberskej kultúry tu okolo polovice 6. stor. pred Kr., alebo krátko potom vznikla menšia osada. V jej materiálnom odkaze vidno vplyv lesostepi východnej Európy. Popri prejavoch skýtskej kultúry zavial vtedy do našich krajín dych gréckej antiky, ktorý z technických noviniek priniesol znalosť hrnčiarskeho kruhu.

 

Obr. 3: Náleziská zo staršej doby železnej

 

K veľkému rozkvetu územia dnešných Šaroviec došlo v dobe laténskej (450 až zmena letopočtu), kedy Kelti svojou vysokou úrovňou kultúry i remeselnou obratnosťou a umom priblížili strednú Európu až na samý okraj vyspelej stredomorskej vzdelanosti. Vtedy na mieste predchádzajúcich pravekých kultúr sa rozprestrel priestranný keltský dvorec, typické sídlo tých čias. Uprostred stálo rozmerné sídlo miestneho vládcu, mierne zahĺbené do zeme, s upravovanou hlinenou dlážkou, kryté dvojspádovou stenou. V okolí boli rozmiestnené dielne, rovnako typu polozemníc. Niektoré stavby slúžili ako zásobárne, aspoň o tom hovoria vzácne nálezy planej hrušky a mišpule. Bokom, v dostatočnej vzdialenosti, kde nehrozilo nebezpečie ohňa, dymili hrnčiarske pece s hlineným roštom, prekryté hlinenou kopulou. Jedna bola rozostavaná, v ďalších dvoch bol naložený tovar určený na vypálenie na kruhu vyhotovenej keramiky. Snáď nečakané nešťastie, či nepriatelia, obrátili celý dvorec v nivoč. Ale istotne nedlho potom, možno bolo ruiny ešte badať, prenikli až k dolnému Hronu zo západnej Európy prvé sledy germánskeho obyvateľstva, aby sa mu tento kraj stal novým dočasným domovom. Takmer štyri storočia (od 2. stor. do 400 po Kr.) sa odohrával tu, v blízkosti rímskeho limitu (opevnenej hranice) za okolností plných konfliktov vzájomný styk rímskeho a germánskeho sveta. Drancovanie a ničenie dediny požiarom je azda dokladom vzájomných bojových akcií, opätovná výstavba a importovaná keramika zasa hovoria o čulom obchodnom styku v obdobiach mieru a pokoja.

Situácia sa však postupne zmenila v tzv. dobe veľkého sťahovania národov (5.- 6. stor. po Kr.) Značný úbytok obyvateľstva je dôsledkom jeho odchodu pred vojnovým nebezpečenstvom. Z východu sa tlačili hunské nomádsko-jazdecké zväzy, s nimi a po ich prišli germánske bojachtivé družiny. Kde po tisícročia jestvovala dedina, rozhostilo sa ticho, stalo sa posledným miestom odpočinku niekoľkých – azda chudobných – prišelcov. Miesto však vábilo k osídleniu ďalej, ale to už prišlo nové slovanské obyvateľstvo. Našlo tu čo potrebovalo k životu: úrodnú pôdu a dobré komunikačné zapojenie, to ostatné už bolo záležitosťou iba pracovitých rúk. Ale až do tatarského plenu (13. stor.), kedy osada na južnom konci dnešných Šaroviec zanikla. Možno k presunu osídlenia prispela aj zmena koryta rieky Hron, ktorá predtým bola na dosah. Po osade zostali iba zvyšky zahĺbených príbytkov (zemníc), vnútri obkladané drevom, batéria chlebových pecí na briežku na jej okraji a pohrebisko z 11. storočia na križovatke v Malých Šarovciach. A potom už vyhľadávali opustené miesto s bohatou minulosťou poľnohospodári, aby tam v obilných jamách skryli pred zimou, ohňom, či nepriateľom aspoň časť úrody, aby mali krajec chleba pre rodinu i osivo na budúci rok.

1.2   Historické pamiatky v obci. 

O tom, že Veľké Šarovce jestvovali dávno pred rokom 1245, svedčí skutočnosť, že tu už v roku 1266 bol kostol a dva mlyny. V roku 1506 patrila obec panstvu Levíc, neskôr časť rodine Révayovcov, Benickým, Hunyadyovcom. Strohé záznamy hovoria o tom, že obec v roku 1534 mala 12 port, v roku 1601 päťdesiatdva domov, školu a mlyn, v roku 1720 dvadsať daňovníkov, v roku 1828 stosedem domov a 598 obyvateľov. V 18. storočí bola obec známa chovom koní. Obyvatelia ryžovali v Hrone zlato. Z roku 1563 sú známe dve podobné pečate obce. Pečatné znamenia sú nasledovné: Sedem obilných klasov zviazaných do snopu povrieslom, kolesový pluh s lemešom a čerieslom, hlava ovce.

Obec Malé Šarovce bola súčasťou panstva ostrihomského arcibiskupstva, čo je doložené z roku 1272. Patrila do domínia Tekovské Lužany. V roku 1534 mali 12 port, v roku 1601 tridsaťtri domov a mlyn, v roku 1720 devätnásť daňovníkov, v roku 1828 päťdesiatpäť domov a 364 obyvateľov. Prvá známa pečať obce je zo 16. storočia s pečatným znakom svätého Adalberta, patróna ostrihomského arcibiskupstva. Pečať bola pôvodným pečatným znamením obnovená v rokoch 1645, 1801 a 1861.

Obec v minulom storočí tri razy vyhorela, v roku 1856 skoro úplne.  Zaujímavé údaje sa nachádzajú v tureckých daňových súpisoch z roku 1664, kedy obce, po dobytí Levického hradu 2. novembra 1663, patrili v rámci tureckého ejáletu (väčšieho administratívneho územia) so sídlami v Nových Zámkoch do tekovského Turkov. Tento súpis Veľké Šarovce uvádza ako „Nagy Sára“. Spomína tu 47 domácností a 66 daňovníkov menovite. Z mien sa v ňom vyskytujú: Szabó, Sós, Kelemen, Pásztor, Tóth, Kósa, Kántor a pod. V Malých Šarovciach („Kis Sára“) bolo 39 domácností, 54 daňovníkov a medzi menami sú aj také, ktoré sú aj teraz známe v obci, napr.: Tóth, Kajtár, Szȕcs, Szabó, Pásztor a pod. Obyvatelia okrem dane za domácnosť a osobu museli Turkom odvádzať desiatok z pšenice, muštu, konopia a ľanu, fazule a hrachu, platili daň z dreva, za pasenie, za nevestu, za dobytok, užívanie pozemku a pod. Našťastie turecká nadvláda bola len krátkym obdobím v živote našich obcí, ich obyvatelia však prežívali aj neskoršie ťažké roky, spôsobené stavovskými povstaniami, revolúciou 1848-49, prvou a druhou svetovou vojnou, politickými a sociálnymi zmenami po roku 1945.      

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselé, ktorá patrila pôvodne do obce Turá. Dňa 23. júla 1922 zastupiteľstvo obce Šarovce rozhodlo, že znakom obce bude erb, na ktorom funkciu erbových znamení budú tvoriť pečatné znamenia obce Veľké Šarovce z roku 1963.

Popis erbu: Na červenom štíte je v hlave štítu zlatý snop zo siedmych klasov zviazaných zlatým povrieslom. V strede štítu je strieborný kolesový pluh so zlatým lemešom, čerieslom a kolesom. V päte štítu je zlatá hlava ovce.

Obr.4: Erb obce

 

1.2.1 Kaštieľ

 

Kaštieľ renesančno-barokový zo 17. storočia, klasicisticky prestavaný začiatkom 19. storočia.

Obr. 5:  Kaštieľ vo Veľkých Šarovciach

Kaštieľ, ktorý paril Jozefovi Franklovi bol vojnou veľmi zničený. Park okolo kaštieľa bol tiež poškodený a mnoho cenných stromov sa v zime pre nedostatok kuriva a tiež opevňovacích prác pre nemeckú okupačnú armádu vyťalo. Na opravu kaštieľa majiteľ nič neinvestoval a tak čas nahlodal múry, ktoré sa začali rozpadávať. V júni 1945 do obce prichádzajú noví ľudia z obcí Polomka (okres Brezno), ktorí sa ubytovali v starom rozpadávajúcom sa kaštieli a príslušných hospodárskych budovách. Hneď po príchode sa s chuťou dávali do práce na svojich nových domovoch. Stavebný materiál získavali z ruín kaštieľa.

1.2.2 Kostoly

K vzácnym kultúrnym pamiatkam v obci patria aj živé objekty veriacich. V skutočnosti treba o nich vedieť, že kostol rímsko-katolícky sv. Anjelov strážcov je klasicistická stavba na staršom jadre, pôvodne ranogotický z konca 13. storočia. Po opätovných prestavbách bol obnovený a rozšírený v rokoch 1768 -1778. Po požiari v roku 1817 bol klasicisticky prestavaný v roku 1747.

Obr. 6: Kostol v minulosti                                     Obr. 7: Kostol v súčasnosti

                                    

Kostol reformovanej cirkvi je tiež klasicistický, postavený v roku 1780 ako tolerančný bez veže. Zväčšený bol v roku 1832 a doplnený vežou v roku 1899. V roku 1959 po prevedení rekonštrukčných prác bol kostol opäť slávnostne vysvätený.

Obr. 8:  V roku 1945 bola veža zničená bombou.          Obr. 9: Kostol v súčasnosti

                                

 

1.2.3 Mlyn v obci Šarovce (Nagy Saró)

      Najpodrobnejšia kreslená dokumentácia z vodnej knihy v levickom archíve pochádza z rokov 1895- 1911 a zrejme bola spravená ku každému vtedy fungujúcemu vodnému mlynu. Nie všetky mlyny boli v prevádzke po celý čas. Kompletnú kreslenú technickú dokumentáciu mlyna tvoria: situačný plán, pozdĺžny nákres t.j. spád náhonu, priečne rezy koryta náhonu a technické zariadenia (napríklad hať, stavidlo, vodné koleso, ale aj mosty a lávky). Okrem mlyna, ku ktorému bola dokumentácia vyhotovená, sú na situačnom pláne zakreslené i mlyny ďalšie, prinajmenej susediace nad a pod týmto mlynom. Pri každom z nich je uvedené meno majiteľa mlyna alebo nájomcu. Vodu z mlynského náhonu niekde používali tiež na zavlažovanie panských lúk, alebo sa z neho napájal rybník, prípadne poslúžil na prívod vody pre pálenicu. Keďže od r. 1951 cca 40 rokov boli na Slovensku zo zákona zrušené živnosti, väčšina malých dedinských vodným mlynov prestala pracovať. Zanikli aj pôvodné technické zariadenia na prívod vody a transformáciu vodnej sily. Mnohé mlyny stojace mimo obce ich majitelia opustili a tieto stavby schátrali ba i zanikli. Takýto osud postihol aj mlyn vo Veľkých Šarovciach.

Obr. 10: Vodný mlyn na Hrone vo Veľkých Šarovciach

 

 

2    Miestne múzeum v interaktívnej podobe

 

V roku 2005 v obci vzniklo dedinské múzeum, ktoré vypovedá o živote v obci v minulosti. Predmety, ktoré podarovali miestni občania, a archeologické exponáty z okresného múzea. Predmety sú zoskupené do tzv. kútov, ktoré sú nazvané „domácnosť“, „kuchyňa“, „hospodárstvo“ a „archeológia“. V domácnosti sú vystavené predmety, ktoré ženy potrebovali pri výrobe plátna – časti tkáčskeho stavu, kolovrátok, hotové výrobky z plátna a ďalšie predmety. V kuchyni sa nachádza keramika prevažne dolnozemských Slovákov, ktorí prišli do Šaroviec po II. svetovej vojne. Tieto predmety vypovedajú o praktickosti ľudí.

Obr. 11:

Kút hospodárstvo predstavuje náradie, ktoré ľudia používali pri prácach na poli, pri statku a dome. Ďalej sa tu nachádzajú archeologické nálezy, ktoré vďaka prof. Bohuslavovi Novotnému, uzreli svetlo sveta a deklarujú bohatý život v minulosti na území dnešných Šaroviec.

2.1    Škola od roku 1900  po dnes

                             

       Keď sa začítame do histórie obce, aj z polohy vyplýva, že čo sa týka obyvateľstva bolo a je tu veľké zastúpenie obyvateľov maďarskej národnosti. K pôvodnému maďarskému obyvateľstvu v 16.a 17. storočí pribudli cigáni, ktorí boli výborní hudobníci ale aj kolesári a korytári. V roku 1928 sa sem prisťahovalo viac slovenských rodín. Tieto rodiny si buď kúpili majetok a trvale sa tu usadili, alebo vstúpili do služby u veľkostatkára Frankla.  Deti týchto slovenských rodín museli chodiť do maďarskej školy. „Na základe tohto Ministerstvo školy a národnej osvety v Bratislave povolilo s platnosťou od 1. mája 1928, aby vo Veľkých Šarovciach bola zriadená jednotriedna ľudová škola s vyučovacím jazykom slovenským a systematizovalo pri nej miesto definitívneho učiteľa, zároveň správcu školy s náležitými služobnými prijmi. Škola bola slávnostne otvorená 13. mája 1928 za prítomnosti všetkých tunajších Slovákov a niektorých Maďarov.“ Vyučovanie sa začalo pod pôsobením pani učiteľky Márie Poljakovej. Školu v tom čase navštevovalo 33 žiakov (20 chlapcov a 13 dievčat).  Nakoľko do roku 1934 sa počet žiakov zvýšil na 75, bola otvorená druhá trieda. Škola počas pôsobenia vykazovala bohatú kultúrnu činnosť. Podieľala sa na oslavách v dedine, ale organizovala pre žiakov mnoho výletov. Uskutočnili návštevy do blízkeho okolia. Spoznávali okolie Hrona, susedné dediny, ale organizovala aj výlety za účelom kúpania sa do Sklených Teplíc, Kiaru a Santovky. Ako sa spomína v kronike, všetky oslavy a výlety sa organizovali spoločne slovenskí aj maďarskí žiaci.

Veľmi zaujímavá je zmienka z roku 1936, kde sa spomína „Prvá stromová slávnosť“, ktorú zvolal pán notár Ján Koštiaľ s usporiadateľmi učiteľmi miestnej štátnej a rímsko-katolíckej ľudovej školy. Prejavy boli v dvoch jazykoch. Po slovensky predniesla p. uč. Poljaková a po maďarsky p. učiteľ Štefan Kamozsay. „Slávnosti sa zúčastnili vo veľkom množstve Cigáni, ktorí pre nedostatok palivového dreva, mnoho škody v záhradách, v lesoch a na poliach narobia zvlášť v dobe zimnej.“

Hneď po prechode sovietskej armády sa začalo vyučovať na maďarskej škole, ktorá mala 5 tried a 8 ročníkov. Školský rok 1944/45 bol týmto dokončený v maďarskom jazyku.

Po vojne v júni a v auguste 1945 prichádza ďalší príliv nových obyvateľov z obce Polomka a Maríková. Príchodom týchto nových obyvateľov sa vo Veľkých Šarovciach začína nový život. Udomácňuje sa v obci slovenský jazyk.  Príliv nových občanov má prínos pre otvorenie národnej školy pre ročníky 1 – 5. Škola s vyučovacím jazykom maďarským nebola povolená.

V roku 1948 bola otvorená materská škola. Národná škola bola otvorená 1. septembra, mala štyri triedy a päť ročníkov. V školskom roku 1950/51 bola otvorená v Malých Šarovciach škola s jednou triedou s vyučovacím jazykom maďarským. Veľké Šarovce mali školu so štyri triedami s vyučovacím jazykom slovenským a materskú školu. Ďalšie údaje z kroniky spomínajú školský rok 1951/52, kde národná škola mala štyri triedy s piatimi ročníkmi (vyučovací jazyk slovenský) a dve triedy s vyučovacím jazykom maďarským z toho jedna trieda je pre žiakov cigánskeho pôvodu. V septembri 1951 bola otvorená trieda Osemročnej strednej školy. Postupne sa mali každým rokom zriaďovať ďalšie ročníky. V roku 1953 sa neúplná stredná škola ruší a žiaci boli zaškolení do Osemročnej strednej školy v Jure nad Hronom.

Rok 1961 sa niesol v duchu zaškolenia čo najväčšieho počtu cigánskych detí do základnej školy. Nastoľuje sa tu nevyhnutnosť zaškolenia detí do materskej školy, kde by získali základné návyky. Ďalšou nevyhnutnosťou je vyučovanie slovenského jazyka v škole s vyučovacím jazykom maďarským, aby žiaci dobre ovládali slovenský jazyk slovom aj písmom a tak sa mohli zapojiť do praktického života.

Údaje z roku 1963 uvádzajú, že počet žiakov v základnej škole 1 -5 ročník s vyučovacím jazykom slovenským  bol 84 a s vyučovacím jazykom maďarským 150. Pre nevyhovujúce priestory sa začala výstavba novej budovy pre materskú školu, ktorá bola slávnostne otvorená 29. septembra 1965. V roku 1966 sa základná škola s vyučovacím jazykom slovenským presťahovala do druhej budovy, kde sa žiaci vyučovali v dvojsmennej prevádzke. Počet žiakov v tomto roku bolo 78.   Pri škole s vyučovacím jazykom maďarským bola zriadená družina, ktorej účelom bolo vyjsť v ústrety cigánskym deťom, aby sa vzdelávali hrami pre rozvoj ich myslenia.

Ďalšie roky charakterizujú snahu o realizáciu stavby nových budov pre základné školy, ktorých vtedajšie priestory nevyhovovali. Veľkou snahou bolo zaškolenie všetkých cigánskych detí. V roku 1971 školu s vyučovacím jazykom slovenský navštevovalo 67 žiakov, školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevovalo 116 žiakov, z toho 82 cigánskeho pôvodu.  Výchova bola sťažená aj tým, že učebné miestnosti maďarskej školy boli roztrúsené po celej obci v štyroch miestnostiach.

Dňa 1. októbra 1976 boli slávnostne odovzdané dve nové budovy základných škôl. (Obr. 18) Školu s ročníkmi 1 -5 s vyučovacím jazykom slovenským v školskom roku 1975/76 navštevovalo 78 žiakov, z toho bolo 28 žiakov cigánskeho pôvodu. Školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevovalo 92 žiakov, z toho bolo 65 žiakov cigánskeho pôvodu.

K výraznému zlomu v školstve v našej obci došlo v roku 2007, kde po zrušení Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Jure nad Hronom, ktorej ročníky 5 – 9 navštevovali aj naši žiaci, sa naši žiaci nemali kde umiestniť. Sociálne podmienky rodín neumožnili dochádzku týchto žiakov do vzdialených miest. Preto zriaďovateľ Obec Šarovce predložil žiadosť o zaradenie do siete pre Základnú školu s ročníkmi 1 – 9 s dvoma vyučujúcimi jazykmi. Ministerstvo školstva žiadosti zriaďovateľa vyhovelo. V roku 2009 bola k subjektu pričlenená aj materská škola. Momentálne fungujeme ako Základná škola s materskou školou - Alapiskola és Óvoda Šarovce 426 s počtom žiakov a detí 186.    

 

Záver

 

Vzdelávanie smeruje k schopnosti učiteľa vytvárať interné školské materiály a využívať inovačné metódy vyučovania v súlade s platnou legislatívou s cieľom vytvoriť z dejepisu atraktívny a podnetný vyučovací predmet s interakciou na reálny život. Pomocou vyučovania dejepisu sa žiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb či skupín a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Vyučovanie dejepisu vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišnosti ľudí rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti.

Témou práce bolo Využitie informačno-komunikačných technológií pri poznávaní regionálnych dejín. V prvej kapitole sme vysvetlili pojem regionálnych dejín a ich význam pri poznávaní. V podkapitole Prvá zmienka o obci Šarovce opisujeme hodnoverné dokumenty, v ktorých sa obec prvý krát spomína. V ďalšej podkapitole  Kontinuita historického vývinu a dominanty obce prinášame zmienky a fotodokumentáciu o historicky hodnotných stavbách, z ktorých sa nie všetky zachovali dodnes. Druhá kapitola prezentuje Miestne Múzeum v interaktívnej podobe. Prinášame opis a fotodokumentáciu exponátov, ktoré múzeu poskytlo miestne obyvateľstvo a múzeum v Leviciach. V podkapitole Škola od roku 1900 dodnes podrobne opisujeme vývoj školstva na národnostnej zmiešanom území, kde leží obec Šarovce.                                          

Cieľom našej práce bolo vytvoriť materiál, ktorý poslúži učiteľom pri vyučovaní dejín obce, v ktorej žiaci žijú. Vedľa seba tu stáročia žijú občania slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti. Každý si uchováva a ďalej rozvíja svoju kultúru, svoje zvyky a tradície. Pojem multikultúra v našich pomeroch nie je vôbec neznáma.   

Poznávanie dejín má byť zaujímavé, má poskytnúť prehľad, učiť premýšľať o dobrom a zlom – správnom a nesprávnom, má inšpirovať, udržiavať živé tradície, má viesť k utváraniu kritického stanoviska, žiak ako budúci občan sa pripravuje orientovať sa v spoločnosti a v neposlednom rade dejiny majú viesť k úvahám a poznaniu seba samého.

 

Zoznam použitej literatúry

Informátor, archívu Pamiatkového úradu SR Bratislava, číslo 45/2011, Slovenský    pamiatkový ústav 1951 - 1958

KREDÁTUS, Juraj: Dejepis v školskom vzdelávacom programe ISCED 2. MPC Bratislava 2011, ISBN 978-80-8052-399-2

Kronika školy

Kronika obce

Šarovce 1245 – 1995, IPA v.o.s. Levice 1995

ŠNAJDER, Ľ., GUNIŠ, J.: Didaktický projekt ako prostriedok rozvíjania plánovacích kompetencií učiteľa informatiky. UMB Banská Bystrica

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, VEDA Bratislava 1977-78

 

Obec Šarovce leží na štátnej ceste č. 76 smerom na Štúrovo. Na tejto trase si  môžu záujemcovia prezrieť samotnú obec Šarovce i  mesto Želiezovce, v ktorom sa nachádza kultúrna pamätihodnosť -  Dom Franza Schuberta. V blízkosti sa v obci Bíňa nachádza Rotunda s kostolom -  vzácna stavba z čias románskeho slohu.  Hraničné mesto Štúrovo ponúka celoročné kúpanie na termálnom kúpalisku Vadaš. S maďarským mestom Ostrihom, v ktorom sa nad Dunajom týči bazilika,  ho  spája Most Mária Valéria.